Dámská sedla v ČR

Dámske sedlo, splnený sen

Dámske sedlo poznám snad od doby, kedy som videla Libušu Šafránkovu cválať v bočnom sede na ples v kultovej rozpávke Popoluška. Vtedy, pred rokmi som to veľmi intenzívne nevnímala. Dnes si však už neodpustím ani jedny Vianoce bez tohto filmu, aby som si opäť nepripomenula pekné momentky.

Keď som mala 15 a začala sa aktívne venovať jazdectvu, s dámskym sedlom som sa stretávala častejšie.Keď počítač s internetom našiel aj moj stôl, bolo to ešte častejšie. Stále ma však nezaujímalo natoľko, aby som mu venovala viacej času.

Neskôr som zhliadla DS aj vo filmoch, či už to boli filmi historické, či Lara Croft, Denník princeznej alebo Kráľovna Alžbeta,zlatý vek.Vtedy mi ho hlavy vliezla myšlienka, skúsiť do dámskeho sedla usadnúť. Na internete som našla ponuky DS vyskúšať, bohužiaľ všetky boli ďaleko a spolu s povinnostiami som túto možnosť nevedela skĺbiť.Tak som sa rozhodla, kúpiť si vlastné.Po týždňoch brázdenia webom som našla pomerne slušné sedlo za prijateľnú cenu.Sedlo som si zajednala a netrpezlivo naň čakala. Cestovalo za mnou až 3 týždne, kedže bolo z USA. Kúpu sedla sprevádzali problémi ako platba kreditkou či colný policajti na colnej pošte v Bratislave s veľmi špecifickým humorom.Nakoniec to však stálo za to a sedlo bolo doma. Radosť, ktorú som vtedy zažívala vám nemusím ani opisovať, viete si to predstaviť.

Sedlo malo drobnú chybičku, tak putovalo na opravu slečne Jane Vendralovej, sedlárke, ktorá sa venuje výrobe a oprave dámskych sediel.Stretli sme sa v stajni na Morave, kde mi ho na počkanie nanovo zašila. Následne mi dala krátku lekciu o tom ako sa DS sedlá. Bohužiaľ usadnúť do sedla som nemohla, nakoľko sa mi podarilo pár dní pred tým si zlomiť nohu.Ale aj tak som spokojná odchádzala domov.

O nejaký čas po vyliečení zranenia som nasedlala svoju kobylku a prvý krát okúsila sed bokom.Sedlo má semišové posedlie a široké rohy,čo som ako úplny začiatočník maximálne ocenila.Prvé momentky boli hrozné…najprv pocit že padám vľavo,potom vpravo a zase vľavo. Až po niekoľkých hodinách som prišla na to, že je to len sila zvyku a vlastne vobec nikam nepadám Neskôr som z kobylky, ktorá je v športe presedlala na svojho druhého koňa, valacha, s ktorým sa jazde v DS venujem dodnes.

Dnes mám sen ďalší , kúpiť si nové, kvalitnejšie sedlo a začať prezentovať tento “rozprávkový” spôsob jazdenia aj na verejnosti. Pevne verím, že tento môj ďalší sen sa čoskoro stane skutočnosťou.